Bíos, alebo cultus? Nemecký rasizmus prvej polovice 20. storočia optikou vied o kultúre

Bíos, or Cultus? German Racism as Seen through the Perspective of Cultural Science
RUBRIKA: Stati

Klíčová slova/Key words:

ČESKY: antisemitismus, etnické náboženství, Německo, nacionalismus, ideologie nacismu, rasová psychologie, rasismus
ENGLISH: antisemitism, ethnic religion, Germany, nationalism, Nazi ideology, racial psychology, racism

Anotace

Ideológia rasizmu bola reakciou na politické a ekonomické otrasy v európskych spoločnostiach 19. storočia. Modelom novej spoločenskej hierarchizácie boli staršie antropologické klasifikácie a prax v zámorských kolóniách. Neokonzervatívna ideológia rasizmu, principiálne odmietajúca asimiláciu ľudských „rás“, zaznamenala nový rozmach s úpadkom liberalizmu v druhej polovici 19. storočia. V Nemecku, kde sa rasové vymedzovanie preplietalo s nacionalizmom a antimodernistickými tendenciami, sa v meštianskych vrstvách rozšírila svojrázna ideológia „náboženského“ rasizmu, ktorý definoval „rasovú“ odlišnosť skôr na základe kulturalistických než fenotypických kritérií. Trend, ktorý rozvíjali na prelome 19. a 20. storočia spisovatelia ako Houston Stewart Chamberlain, pretrvával aj v medzivojnovom období a ovplyvnil ideológiu nacizmu, tzv. „rasovú psychológiu“, ale taktiež kritickú reflexiu o západnom rasizme. Táto skutočnosť potvrdzuje prelínanie pseudovedeckých a „mytologických“ prvkov v ideológii moderného rasizmu, ktoré dnešné sociálne vedy diagnostikujú aj v iných kultúrnych kontextoch.


Abstract

The ideology of modern racism grew out of the 19th century political and economical crisis, as the newly emergent hierarchization of European societies depended upon earlier anthropological classifications and systems of colonialism. The decline of liberalism in the late 19th century confirmed this ideology, with its supposed impossibility of racial assimilation. In Germany, where racial boundaries were aligned with nationalism and antimodernism, a specific “religious” racism developed, one that defined “racial” distinctions largely in cultural rather than phenotypic terms. This was a tendency elaborated by thinkers such as Houston Stewart Chamberlain who in the interwar years inspired Nazi ideology and the so-called “racial psychology.” Chamberlain was also central for many critical analyses of modern racism, an overlap that hints at the diffusion of science and “mythology” into modern racial ideology.


Plná verze článku